Čo je sebaobrana?

Článok na tému príliš jednoduchého chápania pojmu "sebaobrana" verejnosťou a potreby jeho oveľa komplexnejšieho vnímania aj z pohľadu psychológie.

KALENDÁR UDALOSTÍ SEE EVENTS

ČO JE SEBAOBRANA??

„Sebaobrana je predsa kop medzi nohy…“ Alebo.. ?

Workshop so zameraním „Psychológia problémových situácií – Prevencia a riešenie konfliktov“ (skrátene „Psychológia v sebaobrane“) začal vznikať niekoľko rokov dozadu, keď som bol pozvaný do Rádia Slovensko na rozhovor v téme „Sebaobrana – čo robiť v situácií ohrozenia alebo prepadnutia“.

Redaktor (inak veľmi príjemný človek) mal pripravené štandardné otázky typu:
 – Čo má žena robiť keď ju prepadnú na ulici?
Veľmi zaujímavým zistením pre mňa bolo, že redaktor odo mňa doslova (podvedome) OČAKÁVAL odpoveď typu:
„čo má robiť? predsa kopnúť útočníka medzi nohy, že?“

A presne tu je aj kameň úrazu a riziká „sebaobrany“

Kdesi „vzadu“ má totiž absolútna väčšina ľudí (laici, verejnosť) zafixované, že sebaobrana je vlastne „kop medzi nohy“, „úder na nos“, či iné fyzické odstavenie oponenta…

Za konkrétnych okolností je to samozrejme pravda. Ale, pokiaľ ten „kop medzi nohy“ v problémovej situácií laikovi nevíde, je to ako keby ste priliali benzín do ohňa. A vieme čo sa stane: z ohňa je potom veľký a nebezpečný plameň, ktorý môže naozaj ublížiť. Útočníka nahneváte ešte viac.

Problémové situácie s potenciálom fyzického napadnutia majú vo veľkej väčšine prípadov svoje fázy vývoja. A v týchto fázach môžu byť prítomné útočníkove stratégie ako napríklad: nadväzovanie prvého kontaktu, testovanie „obete“, sledovanie, zastrašovanie, ponižovanie atď…

Tu je potrebné uvedomiť si, že (psychologická) hrozba a fyzické napadnutie ešte nie sú to isté. Vznikajúca konfliktná situácia je podobná „šachovej hre“, kde „čítanie situácie“, poznanie psychologických princípov môže meniť problémovú situáciu v prospech obrancu naozaj veľmi výrazne. A ku fyzickému napadnutiu nakoniec vôbec nemusí prísť.

Teda odpoveď na otázku: Čo je sebaobrana?
Sebaobrana začína najskôr „prevenciou“ vlastného správania (kde sa snažím eliminovať „spúšťače“ konfliktu).
Ďalej, keď sa situácia z rôznych príčin vyvinula do hrozby, je prvým dôležitým nástrojom ANALÝZA – teda spoznanie a vyhodnotenie kľúčových faktorov o situácií a okolnostiach (som sám? som v priestore kde mám potenciálnych spojencov? aká je motivácia agresora? atď…).
Časové rozmedzie, ktoré má osoba v defenzíve k dispozícií pre analýzu, je samozrejme rôzne. Ja ho definujem ako rozpätie cca 2 sekúnd – až niekoľkých minút, keďže každá situácia je samozrejme iná. Avšak aj spomenuté „2 sekundy“ môžu byť veľmi veľa času, pokiaľ viem, ktoré „parametre“ pri vznikajúcom ohrození potrebujem brať do úvahy.
Analýzu strieda jednanie, teda vlastná behaviorálna odpoveď osoby v defenzíve na situáciu a vznikajúce ohrozenie.

„Bojová sebaobrana“, teda použitie bojových obranných techník, by z princípu samotného slova „sebaobrana“ mala byť využitá ako POSLEDNÁ VOĽBA, krajná možnosť, keď obranca / ochranca naozaj nemá na výber.

A práve pred použitím „bojovej sebaobrany“, máme v absolútnej väčšine prípadov, možnosť pracovať s problémovou situáciou vo forme „psychologickej sebaobrany“, ktorú definuje:

  1. Poznanie a vhľad do situácie
  2. Využitie behaviorálnych stratégií riešenia konfliktov

Pokiaľ máte záujem ísť hlbšie do tejto problematiky a získať hodnotné know-how, príjmite pozvanie na školenie / workshop, ktorý je zameraný práve na túto tému.

Témy školenia nájdete na odkaze:
Psychológia v sebaobrane

Michal Horňáček

Psychológia v sebaobrane

Seminár / workshop

Informácie o ochrane osobných údajov a GDPR

en | sk